Slovensko a veda o autonómnom nervovom systéme: výskum existuje, teraz ho potrebujeme prepájať

Keď sa na Slovensku začína hovoriť o polyvagálnej teórii, môže vzniknúť dojem, že ide o nový koncept, ktorý k nám prichádza výlučne zo zahraničia. Slovenská odborná verejnosť však už celé desaťročia skúma témy, ktoré sa s vedou o autonómnom nervovom systéme významne prekrývajú.

Na našich univerzitách a vedeckých pracoviskách sa skúma blúdivý nerv, variabilita srdcovej frekvencie, kardiovagálna regulácia, stresová odpoveď, prepojenie mozgu a srdca aj autonómne zmeny pri depresii, autizme, ADHD a ďalších zdravotných stavoch.

Slovensko teda nezačína od nuly. Má vlastnú výskumnú tradíciu. To, čo zatiaľ chýba, je výraznejšie prepojenie fyziologického výskumu s psychologickou, psychoterapeutickou a sociálnou praxou.

Kde sa nachádza najsilnejšia slovenská výskumná stopa?

Jedným z najvýraznejších centier slovenského výskumu autonómnej regulácie je Jesseniova lekárska fakulta Univerzity Komenského v Martine spolu s Biomedicínskym centrom Martin.

Výskumné tímy okolo prof. Ingrid Tonhajzerovej, prof. Michala Javorku a ďalších odborníkov sa dlhodobo venujú meraniu autonómnej regulácie, najmä prostredníctvom variability srdcovej frekvencie, známej pod skratkou HRV.

HRV zachytáva prirodzené zmeny časových intervalov medzi jednotlivými údermi srdca. Nie je to jednoduchý "ukazovateľ pokoja" ani priame meranie pocitu bezpečia. V odbornom kontexte však poskytuje dôležité informácie o regulácii srdcovej činnosti autonómnym nervovým systémom a o schopnosti organizmu reagovať na záťaž.

Martinská výskumná škola skúma tieto mechanizmy pri psychických aj telesných ochoreniach a patrí k najvýraznejším slovenským pracoviskám v tejto oblasti.

Depresia, stres a kardiovagálna regulácia

Slovenské výskumy opakovane poukázali na súvislosť medzi psychickým stavom a autonómnou reguláciou. 

V štúdii venovanej negatívnemu emočnému stresu výskumníci sledovali, ako sa počas záťaže mení kardiovagálna kontrola u mladých ľudí s depresívnymi príznakmi. Výsledky poukázali na oslabenie kardiovagálnej regulácie počas negatívneho emočného stresu u ľudí s narušenou náladou.

Ďalšie výskumy sa venovali adolescentom s veľkou depresívnou poruchou. Autori u nich zaznamenali zmeny kardiovaskulárnej autonómnej regulácie vrátane nižšej variability srdcovej frekvencie. Pri akútnej mentálnej záťaži sa objavovali aj odlišnosti v autonómnej odpovedi, pričom niektoré výsledky poukazovali na posun smerom k vyššej sympatickej aktivácii a slabšej parasympatickej regulácii.

Tieto poznatky neprinášajú jednoduché vysvetlenie depresie. Ukazujú však, že psychické ťažkosti nemožno úplne oddeliť od fyziologických regulačných procesov tela.

Depresia sa neodohráva iba v myšlienkach. Súvisí aj so spôsobom, akým organizmus reaguje na záťaž, obnovuje rovnováhu a prispôsobuje sa meniacim sa podmienkam.

Čo sa deje počas sociálneho a mentálneho stresu?

Slovenský tím skúmal aj reakcie zdravých ľudí na mentálnu a sociálnu záťaž. Výsledky poukázali na komplexné zmeny kardiovagálnej regulácie počas stresu. U niektorých účastníkov sa objavovala nižšia pokojová vagová regulácia a výraznejšie vagové stiahnutie počas záťažovej situácie.

Takýto výskum je dôležitý aj pre psychológiu. Pripomína nám, že stres nie je iba vedomý pocit alebo myšlienka. Je to viacúrovňová odpoveď organizmu, ktorá zahŕňa srdcovú činnosť, dýchanie, svalové napätie, pozornosť, emočné spracovanie aj sociálne správanie.

Zároveň je potrebné vyhnúť sa zjednodušeniu, že jedna hodnota HRV dokáže povedať, či sa človek cíti bezpečne. Fyziologické ukazovatele získavajú význam až v širšom kontexte zdravotného stavu, veku, situácie, spôsobu merania a individuálnych rozdielov.

Autonómna regulácia pri autizme a ADHD

Významnú časť slovenského výskumu tvoria aj štúdie detí a mladých ľudí s neurovývinovými odlišnosťami. Pri deťoch s poruchou autistického spektra slovenskí vedci opísali odlišnosti v pokojovej autonómnej regulácii. Neskorší výskum poukázal aj na kardiovagálnu nedostatočnosť, zrýchlenú srdcovú frekvenciu a oslabenú sympatickú vazomotorickú odpoveď v pokoji a počas ortostatickej záťaže. Ďalšie práce skúmali autonómnu reguláciu u detí s ADHD, opäť prostredníctvom srdcovej frekvencie a jej variability.

Tieto výsledky neznamenajú, že autizmus alebo ADHD možno vysvetliť výlučne autonómnym nervovým systémom. Ukazujú však, že neurovývinové odlišnosti môžu zahŕňať aj špecifický spôsob fyziologickej regulácie a reakcie na prostredie.

To môže byť dôležité pri vytváraní podmienok v školách, zdravotníckych zariadeniach, rodinách aj terapeutických vzťahoch. Správanie, ktoré zvonka vyzerá ako nezáujem, vzdor alebo neprimeraná reakcia, môže byť niekedy spojené aj s vysokou fyziologickou záťažou alebo obmedzenou regulačnou kapacitou.

Slovenský výskum blúdivého nervu

Samostatná línia výskumu vznikla na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského a v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied.

Prof. Boris Mravec a Katarína Ondičová sa venovali úlohe blúdivého nervu pri strese, depresii, zápalových procesoch a ďalších zdravotných stavoch. V roku 2010 publikovali rozsiahlu slovenskú monografiu Nervus vagus.

Ich odborné práce rozoberajú aferentné aj eferentné dráhy blúdivého nervu, teda prenos informácií z telesných orgánov smerom do mozgu aj regulačné signály smerujúce z mozgu do tela.

Výskum blúdivého nervu je podstatný preto, že vagus nie je iba "nerv relaxácie". Je súčasťou rozsiahlej komunikačnej siete medzi mozgom, srdcom, pľúcami, tráviacim systémom, imunitnými procesmi a ďalšími orgánmi.

Aj tu je potrebná odborná presnosť. Blúdivý nerv nemožno ľubovoľne "zapnúť" jedným univerzálnym cvičením a každú zdravotnú či psychickú ťažkosť nemožno vysvetľovať jeho nedostatočnou aktivitou. Jeho fungovanie je komplexné a závisí od konkrétnych nervových dráh, orgánov, zdravotného stavu a situácie.

Čo má tento výskum spoločné s polyvagálnou teóriou?

Polyvagálna teória ponúka rámec, ktorý prepája autonómnu reguláciu so sociálnym správaním, reakciami na ohrozenie, koreguláciou a subjektívnym prežívaním bezpečia.

Slovenské štúdie HRV, kardiovagálnej regulácie a stresovej reaktivity však väčšinou nevznikali ako priame testovanie polyvagálnej teórie. Bolo by preto nepresné tvrdiť, že automaticky potvrdzujú všetky jej predpoklady.

Prinášajú však významné poznatky o oblastiach, ktoré sú pre polyvagálne uvažovanie relevantné:

• autonómna regulácia sa mení v závislosti od psychickej a sociálnej záťaže,
• psychické poruchy môžu byť sprevádzané zmenami fyziologickej regulácie,
• vagová aktivita súvisí s reguláciou srdca, stresovej odpovede a obnovy organizmu,
• psychologické a telesné procesy nemožno skúmať úplne oddelene,
• reakciu človeka je potrebné hodnotiť v kontexte, nie prostredníctvom jediného ukazovateľa.

Práve tu sa otvára priestor na dialóg medzi fyziológiou, psychológiou, psychiatriou, psychoterapiou, sociálnou prácou a vzdelávaním.

A čo výskum psychologického bezpečia?

Škála neurocepcie psychologického bezpečia, známa ako NPSS, bola vytvorená medzinárodným tímom vedeným Lizou Morton. Zachytáva tri vzájomne súvisiace oblasti:

• sociálne zapojenie a pocit prijatia,
• súcit a spojenie s druhými,
• telesné pocity pokoja a regulácie.

Podľa aktuálne dostupných publikačných záznamov zatiaľ nebola publikovaná psychometrická validácia slovenskej verzie NPSS. To znamená, že na Slovensku momentálne nemáme overené normy ani potvrdenie, že slovenský preklad meria konštrukt psychologického bezpečia rovnako spoľahlivo ako pôvodná anglická verzia.

Samotný preklad škály preto ešte nevytvára validovaný slovenský psychodiagnostický nástroj.

Na vytvorenie slovenskej adaptácie by bol potrebný odborný preklad, spätný preklad do angličtiny, posúdenie jazykovej a kultúrnej zrozumiteľnosti, pilotné testovanie a následné psychometrické overenie na dostatočne veľkej slovenskej vzorke.

Takýto projekt by mohol vytvoriť dôležité prepojenie medzi slovenskou tradíciou výskumu autonómnej regulácie a psychologickým skúmaním subjektívneho pocitu bezpečia.

Kde sa Slovensko nachádza dnes?

Slovensko má kvalitnú vedeckú základňu v oblasti autonómnej fyziológie, variability srdcovej frekvencie, vagovej regulácie a stresovej odpovede.

Má výskumníkov, ktorí publikujú v medzinárodných odborných časopisoch. Má lekárske a biomedicínske pracoviská schopné realizovať náročné fyziologické merania. Má odbornú tradíciu v skúmaní blúdivého nervu aj interakcie medzi mozgom a srdcom.

Stále však potrebujeme:

• prepájať biologický výskum s psychologickou a sociálnou praxou,
• vytvárať slovenské validované nástroje,
• skúmať bezpečie nielen ako neprítomnosť ohrozenia, ale ako samostatnú psychologickú a fyziologickú skúsenosť,
• prenášať vedecké poznatky do zdravotníctva, školstva, sociálnych služieb a psychoterapie,
• rozlišovať medzi vedeckými zisteniami a zjednodušenými tvrdeniami populárnej psychológie.

Ďalší krok: slovenská veda o bezpečí

Budovanie odbornej platformy venovanej polyvagálnej teórii na Slovensku nemá znamenať, že na existujúcu domácu vedu zabudneme.

Práve naopak.

Jej úlohou by malo byť vytvárať most medzi tým, čo už slovenskí fyziológovia, lekári, psychiatri a neurovedci skúmajú, a tým, čo potrebujú psychológovia, psychoterapeuti, pedagógovia, sociálni pracovníci, zdravotníci a ľudia pracujúci s traumou.

Bezpečie nie je iba príjemný pocit. Je to skúsenosť, ktorá vzniká v kontakte tela, mozgu, vzťahov a prostredia.

Slovensko už skúma mnohé časti tejto skladačky. Teraz ich potrebujeme začať prepájať.

Autorka článku: PhDr. Ivana Čergeťová, PhD., LL.M., MBA, PCIC

Použitá literatúra

Bujnakova, I., Ondrejka, I., Mestanik, M., Visnovcova, Z., Mestanikova, A., Hrtanek, I., Fleskova, D., Calkovska, A., & Tonhajzerova, I. (2016). Autism spectrum disorder is associated with autonomic underarousal. Physiological Research, 65(Supplementum 5), S673–S682. https://doi.org/10.33549/physiolres.933528 

Mestanikova, A., Ondrejka, I., Mestanik, M., Cesnekova, D., Visnovcova, Z., Bujnakova, I., Oppa, M., Calkovska, A., & Tonhajzerova, I. (2019). Complex cardiac vagal regulation to mental and social stress in healthy humans. Physiological Research, 68(Supplementum 2), S165–S176. https://doi.org/10.33549/physiolres.934009 

Morton, L., Cogan, N., Kolacz, J., Calderwood, C., Nikolic, M., Bacon, T., Pathe, E., Williams, D., & Porges, S. W. (2022). A new measure of feeling safe: Developing psychometric properties of the Neuroception of Psychological Safety Scale. Psychological Trauma: Theory, Research, Practice, and Policy. Advance online publication. https://doi.org/10.1037/tra0001313 

Mravec, B., & Ondicova, K. (2010). Nervus vagus: Anatomické a funkčné aspekty. SAP – Slovak Academic Press.

Ondicova, K., & Mravec, B. (2010). The role of the vagus nerve in depression. Neuro Endocrinology Letters, 31(5), 602–608.

Porges, S. W. (2004). Neuroception: A subconscious system for detecting threats and safety. Zero to Three, 24(5), 19–24.

Porges, S. W. (2011). The polyvagal theory: Neurophysiological foundations of emotions, attachment, communication, and self-regulation. W. W. Norton & Company.

Porges, S. W. (2021). Polyvagal safety: Attachment, communication, self-regulation. W. W. Norton & Company.

Tonhajzerova, I., Visnovcova, Z., Mestanikova, A., Jurko, A., & Mestanik, M. (2016). Cardiac vagal control and depressive symptoms in response to negative emotional stress. In M. Pokorski (Ed.), Pulmonary dysfunction and disease(pp. 23–30). Springer. https://doi.org/10.1007/5584_2016_11 

Tonhajzerova, I., Ondrejka, I., Mestanik, M., Mikolka, P., Hrtanek, I., Mestanikova, A., Bujnakova, I., Mokra, D., & Visnovcova, Z. (2021). Alternations in the cardiovascular autonomic regulation and growth factors in autism. Physiological Research, 70(Supplementum 3), S507–S516. https://doi.org/10.33549/physiolres.934673 

Tonhajzerova, I., Mestanik, M., Mestanikova, A., Jurko, A., Calkovska, A., & Ondrejka, I. (2022). Major depressive disorder at adolescent age is associated with impaired cardiovascular autonomic regulation and vasculature functioning. Psychiatry Research, 314, 114682. https://doi.org/10.1016/j.psychres.2022.114682 

Tonhajzerova, I., Mestanik, M., Mestanikova, A., Cesnekova, D., Jurko, A., Visnovcova, Z., & Ondrejka, I. (2023). Cardiac autonomic balance is altered during the acute stress response in adolescent major depression—Effect of sex. Life, 13(11), 2230. https://doi.org/10.3390/life13112230 

Visnovcova, Z., Mokra, D., Mikolka, P., Mestanik, M., Jurko, A., Javorka, M., Calkovska, A., & Tonhajzerova, I. (2015). Alterations in vagal-immune pathway in long-lasting mental stress. Advances in Experimental Medicine and Biology, 832, 45–50. https://doi.org/10.1007/5584_2014_10