Steven Bartlett patrí k najpočúvanejším podcasterom sveta. V jednej z epizód jeho relácie The Diary Of A CEO sa dostane reč na blúdivý nerv – a stojí za to si tú pasáž vypočuť. Nie preto, že by šlo o polyvagálnu teóriu. Ale preto, že ukazuje, ako tú istú fyziológiu vidí lekár z úplne inej strany než terapeut.

O čo ide

Hosťom epizódy z 22. septembra 2025 je Dr. Pradip Jamnadas, intervenčný kardiológ s viac než tridsaťpäťročnou praxou. Celá epizoda trvá takmer dve hodiny a väčšina z nej je o inzulíne, viscerálnom tuku, pôste a strave. To nie je naša téma a k tejto časti sa nevyjadrujeme.

Zaujímavá je pre nás pasáž zhruba od 1:25:50 do 1:38:20, ktorá sa venuje blúdivému nervu.

Čo v tej pasáži odznie

Bartlett sa priznáva k vlastnej skúsenosti: po štvorhodinovej jazde na rotopede – výrazne nad rámec toho, na čo je zvyknutý – mal niekoľko týždňov palpitácie. Pýta sa, čo sa vlastne stalo.

Kardiológova odpoveď je fyziologická a veľmi zrozumiteľná:

1. Nerovnováha nie je o absolútnych číslach. Ak je človek inak zdravý a napriek tomu mu srdce "vynecháva", býva za tým pomer medzi sympatikovým a parasympatikovým vplyvom – nie absolútna hodnota jedného či druhého. Jamnadas opisuje mladé pacientky s posturálnou ortostatickou tachykardiou, u ktorých sa problém zmiernil až vtedy, keď sa riešilo trávenie.
2. Telo je stavané na striedanie, nie na trvalú mobilizáciu. Použije obraz, ktorý funguje pre laika aj pre odborníka: utečiete pred tigrom, schováte sa za skalu – a keď je tiger preč, máte prejsť do pokoja a obnovy. Problém dnešnej doby podľa neho nie je v tom, že sa mobilizujeme. Je v tom, že sa nikdy nedostaneme do tej druhej fázy.
3. Variabilita srdcovej frekvencie ako merateľné okno. Vysvetľuje ju úplne prakticky: pri každom nádychu a výdychu sa rytmus srdca jemne mení. Keď táto premenlivosť klesá, klesá aj vagový tonus. A keď sa u jeho pacientov upraví stav čreva, HRV sa zlepšuje.
4. Čo s tým. Odporúča najmä dýchanie s predĺženým výdychom – nádych na štyri doby, výdych na osem, približne desať minút denne. Ďalej spomína bzučanie, spev a smiech ako podnety, ktoré cez pohyb bránice a rezonanciu ovplyvňujú vagovú signalizáciu. A dodáva vetu, ktorá je pre nás asi najdôležitejšia z celej epizódy: každý nerv, ktorý dostáva podnety dostatočne často, začne pracovať efektívnejšie.

Prečo o tom píšeme?

Nie preto, aby sme si prisvojili cudzí obsah. Ale preto, že je to užitočná kontrola reality.

Keď v Polyvagálnej akadémii hovoríme o vagovej brzde, o návrate do regulovaného stavu alebo o dychu s dlhším výdychom, občas sa stretávame s otázkou, či nejde o mäkkú, "pocitovú" tému. Tu tie isté mechanizmy popisuje človek, ktorý roky robí koronarografie a sleduje kalciové skóre. Hovorí o zápalových markeroch, o cholinergickej protizápalovej dráhe, o HRV ako prognostickom ukazovateli. Rovnaká fyziológia, iný slovník.

To, čo je v Slovensku k tejto téme dostupné odborne – napríklad rozsiahle práce Borisa Mravca o blúdivom nerve a o strese – hovorí to isté: nervus vagus je najdlhší a najkomplexnejší hlavový nerv s najrozsiahlejšou inervačnou oblasťou, väčšina jeho vlákien vedie signály z tela do mozgu, a znížený vagový tonus sa spája s horšou prognózou pri celom rade ochorení. Toto nie je alternatívna medicína. Je to štandardná neurofyziológia.

(Malé spresnenie k epizóde: blúdivý nerv nie je "najväčší nerv v tele", ako v rozhovore zaznie. Je to najdlhší a najkomplexnejší z hlavových nervov. Detail, ale záleží nám na presnosti.)

Kde polyvagálna teória ide ďalej

A tu je práve dôvod, prečo túto epizódu odporúčame ako doplnok, nie ako náhradu.

Kardiológ pracuje s dvojicou sympatikus – parasympatikus. To je klasický a platný model. Polyvagálna teória Stephena Porgesa k nemu pridáva tri veci, ktoré v epizóde nezaznejú:

• Dve rozdielne vagové dráhy. Nie jeden "vagus", ale ventrálna vetva (spojená so sociálnou angažovanosťou, hlasom, mimikou, počúvaním) a dorzálna vetva (spojená s ochranným útlmom a vypnutím). Ich rozlíšenie je práve to, čo umožňuje pochopiť, prečo niekto pri strese nezrýchli, ale naopak "zamrzne".
• Neurocepcia. Nervový systém vyhodnocuje bezpečie a ohrozenie skôr, než si to stihneme uvedomiť. Nie je to rozhodnutie. Je to detekcia.
• Koregulácia. Toto v epizóde chýba úplne. Náš stav sa nemení len cez dych, stravu alebo studenú vodu – mení sa aj cez iného človeka. Cez tón hlasu, cez tvár, cez prítomnosť niekoho, kto je sám regulovaný.

Inak povedané: kardiológ vám dá telo. Polyvagálna teória k nemu pridá vzťah.

Čo si z toho odniesť dnes

Ak si chcete niečo vyskúšať, začnite tým najbezpečnejším a najlepšie podloženým:

• Dych s predĺženým výdychom. Nádych na štyri, výdych na osem. Kľudne aj kratšie než desať minút – pravidelnosť je dôležitejšia než dĺžka.
• Hlas. Bzučanie, hmkanie, spev v aute, hlasný smiech. Nie je to metafora, je to pohyb bránice a hrtana.
• Striedanie. Ak deň prinesie mobilizáciu, vedome doprajte telu aj tú druhú polovicu cyklu. Tiger je preč – smiete zliezť zo skaly.

Na čo si dať pozor

Sme zaviazaní hovoriť aj to nepohodlné, preto pár poznámok:

• Techniky s tlakom na očné buľvy a Valsalvov manéver patria medzi klinické vagové manévre. Používajú sa v medicíne cielene a pod dohľadom, pretože môžu vyvolať výrazné spomalenie srdcového rytmu. Nepovažujeme ich za vhodné na bežné domáce používanie a v našich programoch ich neučíme.
• Pôstne protokoly, ktoré tvoria väčšinu epizódy, sú samostatná téma mimo nášho záberu. Ide o zásah do metabolizmu, ktorý patrí do rúk lekára.
• Tvrdenie, že depresia je zápal, je v epizóde formulované veľmi jednoznačne. Zápalová zložka pri depresii je skutočne predmetom seriózneho výskumu, ale ide o jeden z viacerých faktorov, nie o vysvetlenie celého javu. Berte to prosím ako názor hosťa, nie ako konsenzus.
• Nič z uvedeného nenahrádza vyšetrenie. Ak máte palpitácie, choďte k lekárovi.

Kam ďalej

Ak vás zaujíma, ako sa tieto poznatky prekladajú do praxe – do práce s klientom, do vlastnej regulácie, do rozpoznávania stavov v reálnom čase – pozrite si našu ponuku vzdelávania. Polyvagálna akadémia je slovenským partnerom Polyvagal Institute a materiály Deb Danovej a Stephena Porgesa prinášame v odbornom slovenskom preklade.

Autorka článku: PhDr. Ivana Čergeťová, PhD., LL.M., MBA, PCIC