Safe and Sound Protocol: čo o „počúvaní pre nervový systém“ naozaj hovoria štúdie

Päť hodín špeciálne upravenej hudby v slúchadlách. Znie to až príliš jednoducho na to, aby to mohlo niečo zmeniť – a práve preto sa oplatí pozrieť, čo výskum skutočne zistil a čo zatiaľ nie.

Ak sa pohybuješ v polyvagálnom svete, skratku SSP si určite počul/a. Safe and Sound Protocol vyvinul Stephen Porges, autor polyvagálnej teórie, a dnes ho distribuuje americká spoločnosť Unyte Health. Patrí medzi najznámejšie praktické aplikácie polyvagálnej teórie – a zároveň téma, pri ktorej sa ľahko zamieňa nádej s dôkazom.

Tak ako pri každej téme, aj tu oddelíme tri veci: čo je overené, čo je hypotéza a čo je otvorená otázka.

Ako má SSP fungovať

Začnime pri uchu. V strednom uchu sa nachádzajú dva drobné svaly. Keď sa napnú, stlmia nízke tóny z pozadia – hukot klimatizácie, dopravu, vysávač – a uľahčia mozgu vyčleniť z hluku ľudský hlas.

Podľa polyvagálnej teórie tieto svaly riadi tá istá oblasť mozgového kmeňa, ktorá ovláda mimiku tváre a hlas. Spolu tvoria systém sociálneho zapojenia. Keď je nervový systém v obrane, ucho sa "preladí" na nízke zvuky z okolia a hlas sa stráca v hluku.

Predstav si dieťa, ktoré si pri zapnutom vysávači zapcháva uši a plače. Alebo dospelého, ktorý v plnej reštaurácii nerozumie, čo mu hovorí kamarát, a po hodine je úplne vyčerpaný. Práve ťažkosti súvisiace so spracovaním zvukových podnetov patria medzi oblasti, na ktoré sa SSP zameriava.

SSP používa hudbu, z ktorej počítač odfiltruje veľmi nízke a veľmi vysoké frekvencie a zvýrazní pásmo ľudského hlasu. Porges to prirovnáva k tréningu na bežiacom páse – len pre svaly stredného ucha.

Dôležité: toto je hypotéza o mechanizme. Svaly stredného ucha sa v doterajších štúdiách priamo nemerali. Autori to sami uvádzajú ako obmedzenie.

Čo ukázali štúdie

Najpresvedčivejšie doterajšie výsledky pochádzajú z dvoch randomizovaných štúdií u detí s autizmom. Testovali predchodcu SSP, takzvaný Listening Project Protocol. Do analýz bolo zahrnutých spolu 146 detí, ktoré počúvali päť dní po zhruba 45 minút.

• V prvej štúdii porovnávali filtrovanú hudbu so slúchadlami bez hudby (36 vs. 28 detí).
• V druhej, prísnejšej, porovnávali filtrovanú hudbu s tou istou hudbou bez filtrovania (50 vs. 32 detí).

V oboch štúdiách filtrovaná hudba znížila sluchovú precitlivenosť. Podľa rodičov sa zlepšila u 50 % a 43 % detí, ktoré ju mali. V kontrolných skupinách to bolo 8 % a 13 %. Rodičia pritom nevedeli, do ktorej skupiny ich dieťa patrí.

A teraz detail, ktorý sa v marketingu stráca. Zlepšenie reči, počúvania a organizácie správania z prvej štúdie sa v druhej objavilo aj pri obyčajnej, nefiltrovanej hudbe. Autori preto sami uzatvárajú, že jedinečný prínos filtrácie je najmä v znížení sluchovej precitlivenosti. V druhej štúdii sa navyše zlepšila emočná kontrola.

Obmedzenia uvádzajú otvorene: výsledky stoja hlavne na hodnotení rodičov, deti mali súbežne iné terapie a išlo o mladšie deti s výraznejšími prejavmi autizmu.

Novšie štúdie skúmajúce súčasnú verziu SSP (2022 – 2024). Sú menšie a väčšinou bez kontrolnej skupiny:

• 37 ľudí s autizmom (deti aj dospelí, doma, v škole, na klinike): pokles sluchovej, zrakovej a hmatovej precitlivenosti aj tráviacich ťažkostí. Účinky boli malé až stredné.
• 6 dospelých s autizmom (Japonsko): štatisticky významná zmena len v jednej oblasti – v sociálnom uvedomení podľa hodnotenia rodiny. Niektorí mali prechodne bolesti hlavy, únavu či nespavosť.
• 33 klientov logopédie s ťažkosťami s hlasom, hrdlom a dýchaním: po SSP uviedli menšiu úzkosť, depresiu a autonómnu reaktivitu.
• Kazuistika 10-ročného dieťaťa s funkčnou neurologickou poruchou, kde bol SSP súčasťou širšej liečby.

Systematický prehľad (2025). Prehľad zvukových intervencií u detí našiel predbežné dôkazy o znížení sluchovej precitlivenosti a o zlepšení niektorých emočných a behaviorálnych prejavov. Zároveň upozornil, že štúdie sa veľmi líšia a sú potrebné väčšie randomizované štúdie.

Čo zatiaľ nevieme

Trauma a PTSD. V terapii traumy sa SSP používa veľmi často, no kontrolovaná štúdia v odbornom časopise zatiaľ chýba. Pilotná štúdia Indiana University so 45 účastníkmi (psychoterapia + SSP vs. samotná psychoterapia) je ukončená. Výsledky sú v klinickom registri, odborný článok sme zatiaľ nenašli. Prebiehajú dve randomizované štúdie – jedna porovnáva filtrovanú a nefiltrovanú hudbu pri liečbe PTSD, druhá skutočné a "placebo" SSP u ľudí so závislosťou a traumou.

Kto na protokol reaguje a ako dlho účinky pretrvávajú. Väčšina štúdií sleduje ľudí len niekoľko týždňov. Nevieme spoľahlivo povedať, komu SSP pomôže, komu nie a či zmeny vydržia.

Nezávislosť výskumu. Väčšina základných štúdií pochádza od Porgesa a jeho spolupracovníkov a Porges z licencovanej technológie poberá honoráre. To výsledky neznehodnocuje. Znamená to však, že veda potrebuje replikácie od nezávislých tímov.

Údaje z bežnej praxe nie sú dôkazom účinnosti. Keď uvidíš údaj typu "87 % klientov sa zlepšilo", ide väčšinou o dotazníky z bežnej praxe bez kontrolnej skupiny. Sú užitočné, no odpovedajú na inú otázku než randomizovaná štúdia.

Ako to vidíme my

SSP nemožno považovať za samostatnú, dostatočne overenú liečbu ani za univerzálne riešenie. Patrí do rúk vyškoleného odborníka, ktorý ho zaradí do širšieho plánu a prispôsobí tempo. Počúvanie nie je test vytrvalosti – pri citlivejších ľuďoch sa skracuje a robia sa prestávky. Ľudia s tinnitom, poruchou sluchu či migrénou potrebujú individuálne posúdenie.

Najpoctivejšie zhrnutie znie takto: najsilnejší dôkaz máme pre zníženie sluchovej precitlivenosti u detí s autizmom. Všetko ostatné sú sľubné signály, ktoré si zaslúžia ďalší výskum – nie hotové sľuby.

SSP má mladšieho súrodenca – Rest and Restore Protocol. Mieri na niečo úplne iné a jeho dôkazy sú zatiaľ oveľa tenšie. Prečítaj si nadväzujúci článok.

Odborné zdroje – recenzované štúdie:

• Porges, S. W., Bazhenova, O. V., Bal, E., Carlson, N., Sorokin, Y., Heilman, K. J., Cook, E. H., & Lewis, G. F. (2014). Reducing auditory hypersensitivities in autistic spectrum disorder: Preliminary findings evaluating the Listening Project Protocol. Frontiers in Pediatrics, 2, 80. https://doi.org/10.3389/fped.2014.00080
• Porges, S. W. et al. (2013). Respiratory sinus arrhythmia and auditory processing in autism: Modifiable deficits of an integrated social engagement system? International Journal of Psychophysiology. https://doi.org/10.1016/j.ijpsycho.2012.11.009
• Heilman, K. J., Heinrich, S., Ackermann, M., Nix, E., & Kyuchukov, H. (2023). Effects of the Safe and Sound Protocol (SSP) on sensory and autonomic markers in autism. Journal on Developmental Disabilities, 28, 1–26. https://doi.org/10.5281/zenodo.8018744
• Kawai, H., Kishimoto, M., Okahisa, Y., Sakamoto, S., Terada, S., & Takaki, M. (2023). Initial outcomes of the Safe and Sound Protocol on patients with adult autism spectrum disorder: Exploratory pilot study. International Journal of Environmental Research and Public Health, 20(6), 4862. https://doi.org/10.3390/ijerph20064862
• Effects of Safe and Sound Protocol on self-reported autonomic reactivity, anxiety and depression in speech therapy clients (2024). https://doi.org/10.47513/mmd.v16i2.944
• Rajabalee, N. et al. (2022). Neuromodulation using computer-altered music to treat a ten-year-old child unresponsive to standard interventions for functional neurological disorder. Frontiers in Integrative Neuroscience. https://doi.org/10.3389/fnint.2022.957569
• Vincent et al. (2025). Effectiveness of sound-based interventions for improving functional outcomes in children: A systematic review of the evidence. Occupational Therapy International. https://doi.org/10.1155/oti/1693722

Teoretický rámec:

• Porges, S. W. (2025). Polyvagal Theory: Current status, clinical applications, and future directions. Clinical Neuropsychiatry, 22, 169–184. https://doi.org/10.36131/cnfioritieditore20250301
• Borg, E., & Counter, S. A. (1989). The middle-ear muscles. Scientific American, 261, 74–80. https://doi.org/10.1038/scientificamerican0889-74
• Mravec, B. Nervus vagus. Slovenská monografia o blúdivom nerve – dostupná na našom webe

Registrované a prebiehajúce klinické štúdie (ClinicalTrials.gov):

• NCT04999852 – SSP pri PTSD a úzkosti, Indiana University (ukončená)
• NCT06925867 – filtrovaná vs. nefiltrovaná hudba pri liečbe PTSD, Ohio State University
• NCT07219056 – aktívne vs. placebo SSP pri závislosti a traume, Caron Treatment Centers

Článok má vzdelávací charakter a nenahrádza odbornú diagnostiku ani liečbu. 

Autor článku: PhDr. Ivana Čergeťová, PhD.