Prečo ťa hluk vyčerpá a hlas upokojí: sluch ako brána do nervového systému

Oči môžeš zavrieť. Uši nie. Sluch pracuje nepretržite, aj keď spíš – a tvoj nervový systém z toho, čo počuje, každú chvíľu vyhodnocuje, či si v bezpečí. Pozrime sa, čo o tom hovorí výskum.

Sedíš v kaviarni a za tebou spadne tácka s pohármi. Pri tom zvuku sa strhneš skôr, než si stihneš uvedomiť, čo sa stalo. Naopak, keď ti niekto blízky pokojne povie "to nič, som tu", ramená ti klesnú bez toho, aby si sa o to snažil/a.

V oboch prípadoch reaguje telo rýchlejšie ako myseľ. Polyvagálna teória pre toto podvedomé vyhodnocovanie bezpečia a ohrozenia používa pojem neurocepcia. Zvuk je jedným z podnetov, ktoré pri tomto vyhodnocovaní zohrávajú úlohu – pretože k nám prichádza zo všetkých strán, aj spoza chrbta a aj v tme.

Hlas, ktorý upokojí ako objatie

Jeden z najkrajších experimentov na túto tému urobil tím z University of Wisconsin. 61 dievčat vo veku 7 až 12 rokov najprv prešlo stresovou úlohou: rečnili a počítali spamäti pred neznámymi ľuďmi. Potom ich náhodne rozdelili do troch skupín:

• mama prišla a utešila ich osobne, aj dotykom,
• mama im len zavolala po telefóne,
• deti pozerali neutrálny film, bez kontaktu s mamou.

Dievčatá, ktoré len počuli mamin hlas, mali v moči podobný nárast oxytocínu ako tie, ktoré mama objala.Hladiny kortizolu mali podobný priebeh ako u dievčat, ktoré mama utešila osobne. Deti pri filme mali kortizol vyšší ešte hodinu po strese.

Pokračovanie štúdie pridalo dôležitý detail. Keď si dievčatá s mamou namiesto hovoru len písali správy, oxytocín nestúpol a kortizol ostal rovnako vysoko ako u detí bez kontaktu. Výsledky naznačujú, že samotný obsah komunikácie nemusí mať rovnaký účinok ako hlasový kontakt.

Odborne sa tejto melódii hovorí prozódia – výška, rytmus, tempo a farba hlasu. Výskumníci okolo Stephena Porgesa ukázali, že prozodické vlastnosti maminho hlasu súvisia s tým, ako sa bábätko po krátkej stresovej situácii reguluje. A štúdie Laury Cirelli a Sandry Trehub zistili, že pri plačúcich 8- a 10-mesačných deťoch funguje rodičovský spev lepšie než rozprávanie. Pri pokojnej uspávanke klesá napätie nielen dieťaťu, ale aj mame.

Hluk, ktorý telo nepočúva, ale znáša

Opačná strana mince je hluk. Svetová zdravotnícka organizácia vo svojich európskych odporúčaniach z roku 2018 radí udržať priemerný hluk z cestnej dopravy pod 53 dB a v noci pod 45 dB. Pri vyšších hodnotách už vidno nepriaznivé účinky na zdravie – okrem spánku a obťažovania aj na srdce a cievy.

Veľmi presvedčivý dôkaz priniesol prirodzený experiment pri Mníchove. Keď tam v roku 1992 otvárali nové letisko, výskumníci sledovali 217 detí z tretieho a štvrtého ročníka ešte pred otvorením a potom po ňom. Deti pod novou letovou dráhou mali po otvorení mierne vyšší krvný tlak a viac stresových hormónov. U detí z oblastí bez zvýšenej hlukovej záťaže sa podobné zmeny nepozorovali.

Nadväzujúca štúdia ukázala horšie čítanie a dlhodobú pamäť. Keď sa staré letisko zatvorilo, deti z jeho okolia sa v týchto oblastiach zlepšili. Vnímanie reči však ostalo oslabené. Vedúci výskumu Gary Evans to vysvetľuje tak, že deti sa naučia hluk "vypnúť" – a spolu s ním vypnú aj ľudský hlas.

Dôležité je, že išlo o hluk, ktorý sluch nepoškodzuje. Aj keď hluk vedome prestaneme vnímať, organizmus naň môže naďalej reagovať.

Prečo nás zaťažujú najmä hlboké tóny

Polyvagálna teória ponúka k tomu zaujímavé vysvetlenie. V strednom uchu sú dva drobné svaly. Keď sa napnú, stlmia nízke zvuky z pozadia a uľahčia mozgu zachytiť ľudský hlas.

Podľa Porgesa tieto svaly pracujú najlepšie vtedy, keď sa cítime v bezpečí. Podľa Porgesovho modelu sa pri obranných reakciách môže meniť spracovanie nízkofrekvenčných zvukov – v histórii našich predkov často signalizovali nebezpečenstvo. Lenže dnešný svet je hlbokého hukotu plný: vetranie, doprava, chladnička, open space.

Poznáš to: v plnej reštaurácii nerozumieš, čo ti hovorí kamarát, hoci nie si nahluchlý/á. Po hodine si úplne vyčerpaný/á.

Poctivo musíme povedať: prepojenie svalov stredného ucha s blúdivým nervom je súčasťou tej časti teórie, o ktorej sa medzi anatómami vedie diskusia. Písali sme o nej v článku Polyvagálna teória pod drobnohľadom. Že nás hluk stresuje a hlas upokojuje, však potvrdzujú aj štúdie, ktoré s polyvagálnou teóriou nesúvisia – tie, ktoré sme opísali vyššie.

Keď je zvukov priveľa

Niektorí ľudia vnímajú bežné zvuky ako neznesiteľne hlasné alebo bolestivé. Odborne sa hovorí o sluchovej precitlivenosti či hyperakúzii. Je častá napríklad u ľudí s autizmom, no objavuje sa aj u ďalších.

Ak ťa zvuky vyčerpávajú viac než ostatných, nie je to rozmaznanosť. Je to informácia o tom, ako tvoj nervový systém spracúva svet. Pri dlhodobých ťažkostiach – a najmä pri pískaní v ušiach či zhoršení sluchu – patrí prvý krok k lekárovi ORL.

Čo si z toho vziať do bežného dňa

• Zavolaj, nepíš. Keď chceš niekoho blízkeho podporiť, skús mu zavolať. V niektorých situáciách môže mať známy hlas upokojujúci účinok, ktorý samotná textová správa neposkytuje.
• Melódia hlasu môže byť rovnako dôležitá ako slová. Pri upokojovaní dieťaťa či partnera pomáha pomalší, mäkký a melodický hlas viac než logické argumenty.
• Spev nie je len pre deti. Uspávanka funguje aj na toho, kto spieva.
• Chráň si ticho v noci. Spálňa je miesto, kde sa telo obnovuje – a nočný hluk mu v tom prekáža.
• Dopraj si zvukové pauzy. Po dni v hlučnom prostredí si všimni, ako telo reaguje na pár minút ticha.

Na tom, že zvuk vie ovplyvniť stav nervového systému, stavajú aj špeciálne terapeutické prístupy založené na počúvaní. O dvoch z nich, Safe and Sound Protocol a Rest and Restore Protocol, píšeme v nadväzujúcich článkoch – aj o tom, čo o nich výskum naozaj vie.

Odborné zdroje – recenzované štúdie:

• Seltzer, L. J., Ziegler, T. E., & Pollak, S. D. (2010). Social vocalizations can release oxytocin in humans. Proceedings of the Royal Society B, 277(1694), 2661–2666. https://doi.org/10.1098/rspb.2010.0567
• Seltzer, L. J., Prososki, A. R., Ziegler, T. E., & Pollak, S. D. (2012). Instant messages vs. speech: Hormones and why we still need to hear each other. Evolution and Human Behavior. PMC3277914
• Kolacz, J., daSilva, E. B., Lewis, G. F., Bertenthal, B. I., & Porges, S. W. (2021). Associations between acoustic features of maternal speech and infants' emotion regulation following a social stressor. Infancy.https://doi.org/10.1111/infa.12440
• Cirelli, L. K., & Trehub, S. E. (2020). Familiar songs reduce infant distress. Developmental Psychology, 56(5), 861–868. https://doi.org/10.1037/dev0000917
• Cirelli, L. K., Jurewicz, Z. B., & Trehub, S. E. (2020). Effects of maternal singing style on mother–infant arousal and behavior. Journal of Cognitive Neuroscience, 32, 1213–1220.
• Evans, G. W., Bullinger, M., & Hygge, S. (1998). Chronic noise exposure and physiological response: A prospective study of children living under environmental stress. Psychological Science, 9, 75–77. (zhrnutie Cornell University)
• Hygge, S., Evans, G. W., & Bullinger, M. (2002). A prospective study of some effects of aircraft noise on cognitive performance in schoolchildren. Psychological Science, 13(5), 469–474.
• Porges, S. W., Bazhenova, O. V., Bal, E. et al. (2014). Reducing auditory hypersensitivities in autistic spectrum disorder. Frontiers in Pediatrics, 2, 80. https://doi.org/10.3389/fped.2014.00080

Odporúčania a teoretický rámec:

• World Health Organization, Regional Office for Europe (2018). Environmental Noise Guidelines for the European Region. (zhrnutie ISGlobal)
• Porges, S. W. (2021). Polyvagal Theory: A biobehavioral journey to sociality. Comprehensive Psychoneuroendocrinology, 7, 100069. https://doi.org/10.1016/j.cpnec.2021.100069
• Porges, S. W., & Lewis, G. F. (2010). The polyvagal hypothesis: Common mechanisms mediating autonomic regulation, vocalizations and listening. In S. M. Brudzynski (Ed.), Handbook of Mammalian Vocalization.Academic Press.
• Mravec, B. Stres a adaptácia. Slovenská monografia – dostupná na našom webe

Článok má vzdelávací charakter a nenahrádza odbornú diagnostiku ani liečbu.

Autor článku: PhDr. Ivana Čergeťová, PhD.